Posledný ľudský človek

Večerné mesto sa otvára,
noc temná ulicami blúdi,
človek do tajomna sa ponára,
nehľadí, nehľadí, nehľadí.
A predsa iných súdi.

Dnes nebude spať.
Nemôže, nechce.
Nebude ho dobrý pocit hriať.
Nepôjde predsa sám medzi ľudí.
Nemôže, nechce.

Prečo je svet falošný?
Prečo prichádzajú mory?
Prečo tu stojí samotný?
Spravodlivý, čestný, láskavý,
z mosta sa chystá skočiť.

Skočil z mosta človek posledný,
posledný spravodlivý vzácne.
Do rieky vnikol nehybný,
bez duše, už sa ponára.
Ľudská morálka je na dne.