Nebudem Vás ďalej napínať, moje rozčarovanie zas a znova, už po stý raz, sposobila tlupa mladých váz...:-)
Ale dosť bolo srandy, včera som stretol na Šilingráku tlupu asi 15 "týnejžrov", sediacich spiacich, huliacich smiacich...proste lacné čúčo, smelé úsmevy nesmelých, no odvážnych šestnástok a silácke reči slaboduchých sedemnástiakov...
Neviem, čo to je za módny trend válať sa po dlažbe, hrať sa na veľkých Gangsta, ale keď mám možnosť ukázať charakter, silu, odvahu...zľaknúť sa... Klasický prípad za všetky:
Pomerne nepríjemná havária...Áno, pánko iste nešiel 50, blondína mu nedala prednosť. Trafil ju rovno do vodičových dverí. Týnejdžri sa všetci do jedného postavili, už som myslel, že sa predsa mýlim a idú pomocť, no nemýlil som sa: "Ty krávo, ten to do ní ale namrdal,vole!!! Ty vole, ta bude mít mozek vystřelenej až na Špílberku,vole!" (...ohromný rehot...) "Na to se napijem!" (vyťahujú čúčo) "Na mrdky!!!" a sadli si na dlažbu.
Zostal som síce v nemom úžase, ale nebol čas sa nimi zdržiavať. Proste bolo treba ísť pomocť tým neborákom v autách.
Neviem, nemám ani dvadsať, a predsa sa cítim ako starešina... Nepočúvam Hip-Hop, nemám v hlave s prepáčením nasrané ako títo , necítim sa ako veľký mačo prípadne king, ulicami nie je domovom, distingvovanosťou nie som na úrovni kopy kravských výkalov, moj slovnik netvori sedem slov, z ktorých je 5 vulgarizmov a dve citoslovcia...proste, my sme boli v ich veku iní.
Človek sa pousmeje, povie si, že je to len zopár ročkov, predsa sa doba nemohla tak zmeniť. Zmenila! A bohužiaľ k horšiemu. Dnešná mládež to má oveľa zložitejšie, má pochybné vzory, povačšine ani nevie, čo to je rodina a je ponechaná napospas sama sebe.
Pýtam sa sám seba: kde sa stala chyba? Chyba je v rodine. Po '89-tom sa zrazu rodičom rozviazali ruky. Každý mohol robiť koľko chcel a vládal. A chceli robiť veľa. Chceli dohnať ten materiálny deficit, ktorý im sposobil bolševizmus. Zmenili svoje priority. Peniaze až na prvom mieste. Zabudli popritom na svoju povinnosť-vychovávať deti. Zabudli určovať hranice, zabudli sa s deťmi rozprávať. Deti získali pocit, že ich problémy rodičov nezaujímajú. Rodičia stratili autoritu. Áno, mnohí si to už uvedomujú, ale bohužiaľ, zostane tu jedna generácia, ktorá musela vychovať sama seba. A tá to bude mať v živote ťažké. Držím jej palce, rovnako, ako držím palce rodičom.
